Niečo o našej MŠ
Niečo o našej MŠ:
- Hlavným cieľom výchovy a vzdelávania v materskej škole je dosiahnutie optimálnej
kognitívnej, senzomotorickej a sociálno-citovej úrovne ako základu pre školské vzdelávanie v
základnej škole a pre život v spoločnosti- Všeobecnými cieľmi výchovy a vzdelávania v materskej škole sú
- zlepšovať sociálnu aktivitu dieťaťa a napĺňať potrebu sociálneho kontaktu s rovesníkmi i s
dospelými,
- uľahčovať dieťaťu plynulú adaptáciu na zmenené
– inštitucionálne, školské prostredie,
- podporovať vzťah dieťaťa k poznávaniu a učeniu,
- podporovať rozvoj individuálnych spôsobilostí dieťaťa,
- sprostredkovať základy verejnej kultúry a rozvíjať u dieťaťa dimenzie školskej spôsobilosti,
aby sa ľahko adaptovalo na následné primárne vzdelávanie,
- umožňovať dieťaťu napĺňať život a učenie prostredníctvom hry, priamej skúsenosti a
aktívneho bádania, - uplatňovať a chrániť práva dieťaťa v spolupráci s rodinou,
zriaďovateľom a ďalšími partnermi s rešpektovaním potrieb dieťaťa a vytvárania podmienok
pre blaho všetkých detí,
- identifikovať deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a zabezpečovať im
podmienky na individuálny rozvoj v súlade s týmito potrebami,
- zabezpečovať dostupnosť a rovnosť vo výchove a vzdelávaní,
- zabezpečovať dostupnosť poradenských a ďalších služieb pre všetky deti,
- získavať dôveru rodičov pri realizovaní výchovy a vzdelávania v inštitucionálnom prostredí
a pri koordinovanom úsilí o zabezpečovanie blaha a potrieb detí.
Predprimárne vzdelanie získa dieťa absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho
programu odboru vzdelávania v materskej škole, ukončuje sa spravidla v školskom roku, v
ktorom dieťa do 31. augusta dosiahne šiesty rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť.
Dokladom o získanom stupni vzdelania je osvedčenie o absolvovaní predprimárneho
vzdelávania.
Dieťa v materskej škole získava elementárne základy:1. komunikačných kompetencií,
2. matematických kompetencií a kompetencií v oblasti vedy a techniky,
3. digitálnych kompetencií,
4. kompetencií učiť sa, riešiť problémy, tvorivo a kriticky myslieť,
5. sociálnych a personálnych kompetencií,
6. občianskych kompetencií,
7. pracovných kompetencií.
Obsah vzdelávania v materskej škole sa vymedzuje v nasledujúcich vzdelávacích oblastiach:
- Jazyk a komunikácia
- Matematika a práca s informáciami
- Človek a príroda
- Človek a spoločnosť
- Človek a svet
- Umenie a kultúra
- Zdravie a pohybVZDELÁVACIA OBLASŤ : JAZYK A KOMUNIKÁCIA
Hlavným cieľom vzdelávacej oblasti Jazyk a komunikácia je rozvinutie komunikačných
kompetencií dieťaťa vo všetkých jazykových rovinách s využitím špecifického rozvojového
potenciálu písanej reči. Posilnené sú tie stránky jazyka, ktoré sú dôležitým predpokladom
úspešného budúceho rozvíjania gramotnosti žiakov tak v primárnom ako aj v celom ďalšom
vzdelávaní. Ide predovšetkým o nadobúdanie skúseností so sprostredkovanou informáciou,
vrátane informácie štruktúrovanej ako písaná reč. Využíva sa široké spektrum textov žánrovo
rôznorodej detskej literatúry, ktorá má viaceré významné funkcie:
- Je zdrojom bohatej jazykovej skúsenosti
– slúži ako jazykový vzor, zdroj jazykovej rôznorodosti v spisovnej, kultivovanej a vysoko
rozvinutej podobe materinského jazyka.- Prispieva k rozvoju hovorenej podoby jazyka a komunikácie, stimulácii vývinu reči na
úrovni všetkých jej zložiek – slovnej zásoby, súvislého, gramaticky správneho, spisovného a
sociálne primeraného vyjadrovania sa.
- Je bohatým zdrojom poznatkov a vedomostí o reči, prispieva k rozvoju všetkých
významných predpokladov vývinu gramotnosti (rozvíja počúvanie a porozumenie čítaného
textu, chápanie významu a funkcií písanej reči, uvedomovanie si vzťahu medzi hovorenou a
písanou podobou jazyka) tak na úrovni jej obsahových, ako aj formálnych aspektov.
- Je dôležitým zdrojom pozitívnych zážitkov a skúseností, podporujúcich motiváciu, záujem a
vzťah k písanej kultúre, vzdelávaniu a učeniu.- Vzdelávacie štandardy
V štruktúre školského vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie sa vytvára
rámec pre funkčný a na seba nadväzujúci vzťah medzi výkonom dieťaťa (výkonový štandard),
obsahom vzdelávania a jeho organizáciou (obsahový štandard) a schopnosťou učiteľky
vyhodnocovať učebný proces dieťaťa (evaluačné otázky) vo vzťahu k stanoveným výkonom a
vzdelávacím obsahom, no taktiež aj vyhodnocovať individuálne a špecifické charakteristiky
dieťaťa vo vzťahu k jeho ďalšiemu rozvoju a vývinovému progresu. Každá vzdelávacia
oblasť školského vzdelávacieho programu je vypracovaná v troch rovinách:1. výkonové štandardy,
2. obsahové štandardy,
3. evaluačné otázky.
Výkonové štandardy v jednotlivých vzdelávacích oblastiach sú vyjadrené v pozorovateľných a hodnotiteľných výkonoch len pre posledný rok materskej školy, smerujú k štandardnému výkonu dieťaťa. Výkonové štandardy
sú dosiahnuteľné u väčšiny detskej populácie v rámci štandardných výchovnovzdelávacích podmienok materskej školy. Výkonové štandardy sa dosahujú postupne, počas celého pobytu detí v materskej škole, učiteľka pre jednotlivý výkon stanovuje viacero cieľov rešpektujúcich aktuálnu vývinovú úroveň detí. Pri plánovaní výchovno-vzdelávacej činnosti rozhoduje učiteľka, v ktorých denných činnostiach sa jednotlivé štandardy dosahujú. S cieľom
zabezpečenia funkčného vzťahu medzi prvkami obsahu vzdelávania a výkonmi dieťaťa sú v ňom zadefinované základné námety na konkrétnu činnosť učiteľky, ktorú realizuje, aby deti dosiahli stanovené výkonové štandardy. Obsahové štandardy nie sú spracované v prepojení len na jeden výkonový štandard, vzťahujú sa k viacerým výkonovým štandardom.- Evaluačné otázky
sú určené pre učiteľky s cieľom prispievať k riadenému a funkčnému procesu vyhodnocovania detského učenia. Práca s týmito otázkami má posilniť schopnosť učiteľky stanoviť východiskovú situáciu vo vzdelávaní a zachytávať pokrok detí a zachytiť ho v súvislosti s kultúrnym a sociálnym kontextom života konkrétnych detí. Práca s evaluačnými otázkami umožňuje naplánovať dosahovanie výkonových štandardov s ohľadom na individuálne rozdiely medzi deťmi. Evaluačné otázky majú komplexnejší diagnostický význam, nevyplývajú priamo z výkonových štandardov. Spravidla sa viažu na rozsiahlejšie súčasti jednotlivých vzdelávacích štandardov. Evaluačné otázky a ich používanie uzatvára základný cyklus organizácie výchovno-vzdelávacej činnosti (sprostredkovanie obsahu –
výkony dieťaťa – vyhodnocovanie procesu učenia – ďalšia práca s dieťaťom). Evaluačné otázky slúžia na interné vyhodnocovanie (t. j. evaluáciu vykonávanú učiteľkou vo svojej vlastnej triede) s cieľom optimálnej podpory dieťaťa a rozvoja jeho spôsobilostí. Evaluačné otázky slúžia na zefektívnenie plánovania výchovnovzdelávacej činnosti. Podnecujú tvorbu diagnostických a evaluačných nástrojov a ich uplatnenie vo výchovno-vzdelávacej činnosti v
materských školách. Evaluačné otázky sa nemusia uvádzať v žiadnej pedagogickej dokumentácii.- Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia
1. HOVORENÁ REČ
1.1 KOMUNIKAČNÉ KONVENCIE- Výkonové štandardy
- Obsahové štandardy
- Evaluačné otázky
Aktívne a spontánne nadväzuje rečový kontakt s inými osobami
Reaguje na neverbálne signály (gestá, mimiku), udržuje očný kontakt, hlasnosť prejavu prispôsobuje situácii
Používanie jazyka prispôsobuje sociálnym situáciám a vzťahom
Spoločné diskusie učiteľka vedie tak, aby rovnomerne zapájala všetky deti do rozhovorov.
Menej aktívne deti nenásilnou formou povzbudzuje, poskytuje im príležitosť – priestor a čas – na vyjadrenie, zabezpečuje podpornú spätnú väzbu, aj zo strany ostatných detí.
Učiteľka používa a zdôrazňuje význam zaužívaných fráz a slovných spojení pri vyjadrovaní potrieb a želaní, oslovovaní iných osôb (detí, dospelých), v závislosti od situácie, pri formálnej a neformálnej komunikácii (ako je
napr. vykanie dospelým osobám, vyjdrenie prosby, poďakovanie druhým).V akých situáciách dieťa samé začína komunikáciu?
Akým spôsobom?
Akým spôsobom?
Má problémy s nadväzovaním komunikácie?
V akých situáciách?
Ak používa dialekt, prepína medzi ním a spisovnou podobou jazyka v závislosti od situácie?
V akých situáciách používa dialekt?
Akú podobu jazyka uprednostňuje v bežnej komunikácii?
Pozná a dodržiava základné pravidlá vedenia dialógu
Učiteľka po dohode s deťmi vymedzí základné pravidlá komunikácie v triede (napr. počúvať, keď druhý hovorí; neskákať mu do reči; prihlásiť sa o slovo), umiestni ich na viditeľné miesto (v podobe piktogramov), dbá na ich dôsledné dodržiavanie komunikácii?
Akú podobu jazyka používa počas vzdelávacích aktivít?
Rozlišuje medzi neformálnou komunikáciou (s rovesníkmi, súrodencami) a formálnou komunikáciou s dospelými?
V akých situáciách (a vo vzťahu k akým osobám) používa vykanie?
Používa slová ako „prosím“, „ďakujem“ primeraným spôsobom?
Uvedomuje si, že niektoré slová sa nemajú používať?
Ako často a v akých situáciách používa hanlivé slová? Aké?
Používa ich len v komunikácii s rovesníkmi?
Používa ich aj v prítomnosti dospelých?
Ako sa správa k osobe (dieťaťu alebo dospelému) s ktorou hovorí?
Počúva ho, keď hovorí?
Čaká, kým druhý dopovie, čo chce povedať?
Ako získava slovo?
Kladie doplňujúce otázky?
Čaká na ich zodpovedanie?
- 1.2 ARTIKULÁCIA A VÝSLOVNOSŤ
- Výkonové štandardy
- Obsahové štandardy
- Evaluačné otázky
Vyslovuje správne, zreteľne a plynule všetky hlásky a hláskové skupiny.
Pri hlasnom čítaní deťom učiteľka dbá na zreteľnú artikuláciu. Krátke literárne útvary (básničky, riekanky, vyčítanky) si deti osvojujú spamäti, recitujú ich s dôrazom na správnu výslovnosť.
Jazykové hry spestruje učiteľka využívaním špecifických riekaniek so zameraním na precvičovanie problematických spoluhlások (sykaviek, slabikotvorných spoluhlások r, ŕ, l, ĺ, a pod.).
Ako sa správa počas čítania?
Sleduje učiteľku pri rozprávaní?
Sleduje učiteľku pri čítaní?
Ako dlho udrží pozornosť pri počúvaní?
Ako reaguje na čítané?
Ako vyslovuje jednotlivé hlásky? S výslovnosťou ktorých hlások má problémy?
Vyslovuje správne sykavky (s, c, z, dz, š, č, ž, dž)?
Vyslovuje správne slabikotvorné spoluhlásky l/ĺ, r/ŕ ?
- 1.3 GRAMATICKÁ SPRÁVNOSŤ A SPISOVNOSŤ
- Výkonové štandardy
- Obsahové štandardy
- Evaluačné otázky
Formuluje gramaticky správne jednoduché rozvité vety a súvetia.
Rozumie spisovnej podobe jazyka.
Jazykové prostredie materskej školy poskytuje dieťaťu vzor spisovnej slovenčiny v jej kultivovanej a vysoko rozvinutej podobe.
Dieťa má dostatok príležitostí sledovať, že jazyk používaný v knihách a bežná hovorová reč sa môžu líšiť.
Prostredníctvom vhodných textov učiteľka demonštruje, že knižná podoba jazyka je vzorom správneho vyjadrovania sa.
Vníma rozdiely medzi spisovnou a hovorovou podobou jazyka?
Ktoré gramatické pravidlá uplatňuje úspešne?
S čím má ešte ťažkosti?
Vyjadruje sa spisovne, alebo používa dialekt?
Ako reaguje na usmernenie učiteľky?
Ako často ho treba k porovnávaniu a rozlišovaniu nárečových, hovorových, spisovných a nespisovných slov.
Vo vzťahu k osvojovaniu si gramatických pravidiel dohliada na správnosť skloňovania všetkých slovných druhov, časovania slovies, stupňovania prídavných mien a prísloviek. usmerňovať a opravovať?
Prekáža mu to v komunikácii?
Snaží sa opraviť a vyjadriť sa spisovne?
Čím sa vyznačujú jeho verbálne prejavy počas čítania kníh a rozhovorov o čítaní?
Líšia sa od bežnej komunikácie? V čom?