Niečo o našej MŠ

 

Niečo o našej MŠ:

 

Hlavným cieľom výchovy a vzdelávania v materskej škole je dosiahnutie optimálnej

kognitívnej, senzomotorickej a sociálno-citovej úrovne ako základu pre školské vzdelávanie v
základnej škole a pre život v spoločnosti

Všeobecnými cieľmi výchovy a vzdelávania v materskej škole sú

- zlepšovať sociálnu aktivitu dieťaťa a napĺňať potrebu sociálneho kontaktu s rovesníkmi i s
dospelými,
- uľahčovať dieťaťu plynulú adaptáciu na zmenené
– inštitucionálne, školské prostredie,
- podporovať vzťah dieťaťa k poznávaniu a učeniu,
- podporovať rozvoj individuálnych spôsobilostí dieťaťa,
- sprostredkovať základy verejnej kultúry a rozvíjať u dieťaťa dimenzie školskej spôsobilosti,
aby sa ľahko adaptovalo na následné primárne vzdelávanie,
- umožňovať dieťaťu napĺňať život a učenie prostredníctvom hry, priamej skúsenosti a
aktívneho bádania, - uplatňovať a chrániť práva dieťaťa v spolupráci s rodinou,
zriaďovateľom a ďalšími partnermi s rešpektovaním potrieb dieťaťa a vytvárania podmienok
pre blaho všetkých detí,
- identifikovať deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a zabezpečovať im
podmienky na individuálny rozvoj v súlade s týmito potrebami,
- zabezpečovať dostupnosť a rovnosť vo výchove a vzdelávaní,
- zabezpečovať dostupnosť poradenských a ďalších služieb pre všetky deti,
- získavať dôveru rodičov pri realizovaní výchovy a vzdelávania v inštitucionálnom prostredí
a pri koordinovanom úsilí o zabezpečovanie blaha a potrieb detí.
Predprimárne vzdelanie získa dieťa absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho
programu odboru vzdelávania v materskej škole, ukončuje sa spravidla v školskom roku, v
ktorom dieťa do 31. augusta dosiahne šiesty rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť.
Dokladom o získanom stupni vzdelania je osvedčenie o absolvovaní predprimárneho
vzdelávania.

 

Dieťa v materskej škole získava elementárne základy:

1. komunikačných kompetencií,
2. matematických kompetencií a kompetencií v oblasti vedy a techniky,
3. digitálnych kompetencií,
4. kompetencií učiť sa, riešiť problémy, tvorivo a kriticky myslieť,
5. sociálnych a personálnych kompetencií,
6. občianskych kompetencií,
7. pracovných kompetencií.
Obsah vzdelávania v materskej škole sa vymedzuje v nasledujúcich vzdelávacích oblastiach:
- Jazyk a komunikácia
- Matematika a práca s informáciami
- Človek a príroda
- Človek a spoločnosť
- Človek a svet
- Umenie a kultúra
- Zdravie a pohyb

 

VZDELÁVACIA OBLASŤ : JAZYK A KOMUNIKÁCIA

Hlavným cieľom vzdelávacej oblasti Jazyk a komunikácia je rozvinutie komunikačných
kompetencií dieťaťa vo všetkých jazykových rovinách s využitím špecifického rozvojového
potenciálu písanej reči. Posilnené sú tie stránky jazyka, ktoré sú dôležitým predpokladom
úspešného budúceho rozvíjania gramotnosti žiakov tak v primárnom ako aj v celom ďalšom
vzdelávaní. Ide predovšetkým o nadobúdanie skúseností so sprostredkovanou informáciou,
vrátane informácie štruktúrovanej ako písaná reč. Využíva sa široké spektrum textov žánrovo
rôznorodej detskej literatúry, ktorá má viaceré významné funkcie:
- Je zdrojom bohatej jazykovej skúsenosti
– slúži ako jazykový vzor, zdroj jazykovej rôznorodosti v spisovnej, kultivovanej a vysoko
rozvinutej podobe materinského jazyka.

- Prispieva k rozvoju hovorenej podoby jazyka a komunikácie, stimulácii vývinu reči na
úrovni všetkých jej zložiek – slovnej zásoby, súvislého, gramaticky správneho, spisovného a
sociálne primeraného vyjadrovania sa.
- Je bohatým zdrojom poznatkov a vedomostí o reči, prispieva k rozvoju všetkých
významných predpokladov vývinu gramotnosti (rozvíja počúvanie a porozumenie čítaného
textu, chápanie významu a funkcií písanej reči, uvedomovanie si vzťahu medzi hovorenou a
písanou podobou jazyka) tak na úrovni jej obsahových, ako aj formálnych aspektov.
- Je dôležitým zdrojom pozitívnych zážitkov a skúseností, podporujúcich motiváciu, záujem a
vzťah k písanej kultúre, vzdelávaniu a učeniu.

• Vzdelávacie štandardy

V štruktúre školského vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie sa vytvára
rámec pre funkčný a na seba nadväzujúci vzťah medzi výkonom dieťaťa (výkonový štandard),
obsahom vzdelávania a jeho organizáciou (obsahový štandard) a schopnosťou učiteľky
vyhodnocovať učebný proces dieťaťa (evaluačné otázky) vo vzťahu k stanoveným výkonom a
vzdelávacím obsahom, no taktiež aj vyhodnocovať individuálne a špecifické charakteristiky
dieťaťa vo vzťahu k jeho ďalšiemu rozvoju a vývinovému progresu. Každá vzdelávacia
oblasť školského vzdelávacieho programu je vypracovaná v troch rovinách:

1. výkonové štandardy,

2. obsahové štandardy,

3. evaluačné otázky.

Výkonové štandardy v jednotlivých vzdelávacích oblastiach sú vyjadrené v pozorovateľných a hodnotiteľných výkonoch len pre posledný rok materskej školy, smerujú k štandardnému výkonu dieťaťa. Výkonové štandardy
sú dosiahnuteľné u väčšiny detskej populácie v rámci štandardných výchovnovzdelávacích podmienok materskej školy. Výkonové štandardy sa dosahujú postupne, počas celého pobytu detí v materskej škole, učiteľka pre jednotlivý výkon stanovuje viacero cieľov rešpektujúcich aktuálnu vývinovú úroveň detí. Pri plánovaní výchovno-vzdelávacej činnosti rozhoduje učiteľka, v ktorých denných činnostiach sa jednotlivé štandardy dosahujú. S cieľom
zabezpečenia funkčného vzťahu medzi prvkami obsahu vzdelávania a výkonmi dieťaťa sú v ňom zadefinované základné námety na konkrétnu činnosť učiteľky, ktorú realizuje, aby deti dosiahli stanovené výkonové štandardy. Obsahové štandardy nie sú spracované v prepojení len na jeden výkonový štandard, vzťahujú sa k viacerým výkonovým štandardom.

• Evaluačné otázky

sú určené pre učiteľky s cieľom prispievať k riadenému a funkčnému procesu vyhodnocovania detského učenia. Práca s týmito otázkami má posilniť schopnosť učiteľky stanoviť východiskovú situáciu vo vzdelávaní a zachytávať pokrok detí a zachytiť ho v súvislosti s kultúrnym a sociálnym kontextom života konkrétnych detí. Práca s evaluačnými otázkami umožňuje naplánovať dosahovanie výkonových štandardov s ohľadom na individuálne rozdiely medzi deťmi. Evaluačné otázky majú komplexnejší diagnostický význam, nevyplývajú priamo z výkonových štandardov. Spravidla sa viažu na rozsiahlejšie súčasti jednotlivých vzdelávacích štandardov. Evaluačné otázky a ich používanie uzatvára základný cyklus organizácie výchovno-vzdelávacej činnosti (sprostredkovanie obsahu –
výkony dieťaťa – vyhodnocovanie procesu učenia – ďalšia práca s dieťaťom). Evaluačné otázky slúžia na interné vyhodnocovanie (t. j. evaluáciu vykonávanú učiteľkou vo svojej vlastnej triede) s cieľom optimálnej podpory dieťaťa a rozvoja jeho spôsobilostí. Evaluačné otázky slúžia na zefektívnenie plánovania výchovnovzdelávacej činnosti. Podnecujú tvorbu diagnostických a evaluačných nástrojov a ich uplatnenie vo výchovno-vzdelávacej činnosti v
materských školách. Evaluačné otázky sa nemusia uvádzať v žiadnej pedagogickej dokumentácii.

 

• Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia

1. HOVORENÁ REČ
1.1 KOMUNIKAČNÉ KONVENCIE

• Výkonové štandardy
• Obsahové štandardy
• Evaluačné otázky

Aktívne a spontánne nadväzuje rečový kontakt s inými osobami

Reaguje na neverbálne signály (gestá, mimiku), udržuje očný kontakt, hlasnosť prejavu prispôsobuje situácii

Používanie jazyka prispôsobuje sociálnym situáciám a vzťahom

Spoločné diskusie učiteľka vedie tak, aby rovnomerne zapájala všetky deti do rozhovorov.

Menej aktívne deti nenásilnou formou povzbudzuje, poskytuje im príležitosť – priestor a čas – na vyjadrenie, zabezpečuje podpornú spätnú väzbu, aj zo strany ostatných detí.

Učiteľka používa a zdôrazňuje význam zaužívaných fráz a slovných spojení pri vyjadrovaní potrieb a želaní, oslovovaní iných osôb (detí, dospelých), v závislosti od situácie, pri formálnej a neformálnej komunikácii (ako je
napr. vykanie dospelým osobám, vyjdrenie prosby, poďakovanie druhým).

V akých situáciách dieťa samé začína komunikáciu?

Akým spôsobom?

Akým spôsobom?

Má problémy s nadväzovaním komunikácie?

V akých situáciách?

Ak používa dialekt, prepína medzi ním a spisovnou podobou jazyka v závislosti od situácie?

V akých situáciách používa dialekt?

Akú podobu jazyka uprednostňuje v bežnej komunikácii?

Pozná a dodržiava základné pravidlá vedenia dialógu

Učiteľka po dohode s deťmi vymedzí základné pravidlá komunikácie v triede (napr. počúvať, keď druhý hovorí; neskákať mu do reči; prihlásiť sa o slovo), umiestni ich na viditeľné miesto (v podobe piktogramov), dbá na ich dôsledné dodržiavanie komunikácii?

Akú podobu jazyka používa počas vzdelávacích aktivít?

Rozlišuje medzi neformálnou komunikáciou (s rovesníkmi, súrodencami) a formálnou komunikáciou s dospelými?

V akých situáciách (a vo vzťahu k akým osobám) používa vykanie?

Používa slová ako „prosím“, „ďakujem“ primeraným spôsobom?

Uvedomuje si, že niektoré slová sa nemajú používať?

Ako často a v akých situáciách používa hanlivé slová? Aké?

Používa ich len v komunikácii s rovesníkmi?

Používa ich aj v prítomnosti dospelých?

Ako sa správa k osobe (dieťaťu alebo dospelému) s ktorou hovorí?

Počúva ho, keď hovorí?

Čaká, kým druhý dopovie, čo chce povedať?

Ako získava slovo?

Kladie doplňujúce otázky?

Čaká na ich zodpovedanie?

• 1.2 ARTIKULÁCIA A VÝSLOVNOSŤ
• Výkonové štandardy
• Obsahové štandardy
• Evaluačné otázky

Vyslovuje správne, zreteľne a plynule všetky hlásky a hláskové skupiny.

Pri hlasnom čítaní deťom učiteľka dbá na zreteľnú artikuláciu. Krátke literárne útvary (básničky, riekanky, vyčítanky) si deti osvojujú spamäti, recitujú ich s dôrazom na správnu výslovnosť.

Jazykové hry spestruje učiteľka využívaním špecifických riekaniek so zameraním na precvičovanie problematických spoluhlások (sykaviek, slabikotvorných spoluhlások r, ŕ, l, ĺ, a pod.).

Ako sa správa počas čítania?

Sleduje učiteľku pri rozprávaní?

Sleduje učiteľku pri čítaní?

Ako dlho udrží pozornosť pri počúvaní?

Ako reaguje na čítané?

Ako vyslovuje jednotlivé hlásky? S výslovnosťou ktorých hlások má problémy?

Vyslovuje správne sykavky (s, c, z, dz, š, č, ž, dž)?

Vyslovuje správne slabikotvorné spoluhlásky l/ĺ, r/ŕ ?

• 1.3 GRAMATICKÁ SPRÁVNOSŤ A SPISOVNOSŤ
• Výkonové štandardy
• Obsahové štandardy
• Evaluačné otázky

Formuluje gramaticky správne jednoduché rozvité vety a súvetia.

Rozumie spisovnej podobe jazyka.

Jazykové prostredie materskej školy poskytuje dieťaťu vzor spisovnej slovenčiny v jej kultivovanej a vysoko rozvinutej podobe.

Dieťa má dostatok príležitostí sledovať, že jazyk používaný v knihách a bežná hovorová reč sa môžu líšiť.

Prostredníctvom vhodných textov učiteľka demonštruje, že knižná podoba jazyka je vzorom správneho vyjadrovania sa.

Vníma rozdiely medzi spisovnou a hovorovou podobou jazyka?

Ktoré gramatické pravidlá uplatňuje úspešne?

S čím má ešte ťažkosti?

Vyjadruje sa spisovne, alebo používa dialekt?

Ako reaguje na usmernenie učiteľky?

Ako často ho treba k porovnávaniu a rozlišovaniu nárečových, hovorových, spisovných a nespisovných slov.

Vo vzťahu k osvojovaniu si gramatických pravidiel dohliada na správnosť skloňovania všetkých slovných druhov, časovania slovies, stupňovania prídavných mien a prísloviek. usmerňovať a opravovať?

Prekáža mu to v komunikácii?

Snaží sa opraviť a vyjadriť sa spisovne?

Čím sa vyznačujú jeho verbálne prejavy počas čítania kníh a rozhovorov o čítaní?

Líšia sa od bežnej komunikácie? V čom?